Ochrana zamestnancov

V programe máme veľkú časť venovanú ochrane zamestnancov a zákonníku práce, inšpektorátom práce i pracovným súdom:

Zlepšíme vymožiteľnosť pracovných práv zamestnancov a definíciu závislej práce.

Zosúladíme Zákonník práce s realitou nových foriem zamestnávania (tvoriví zamestnanci a zamestnankyne, zdieľaná ekonomika) a základných zamestnaneckých nárokov (odmeňovanie, dovolenka, pracovný čas a podobne).

Navrhneme inštitút spravodlivej mzdy ako dobrovoľnej deklarácie zamest­návateľa, že bude vyplácať dôstojné a spravodlivé mzdy. Pre podnikateľov a podnikateľky participujúcich na štátnej pomoci to bude povinnosť.

Súčasťou každej kolektívnej zmluvy bude limit na počet „dohodárov“, limit na počet zamestnancov a zamestnankýň cez agentúry dočasného zamestnávania a zoznam pracovných pozícií, na ktorých nemôžu pracovať živnostníci a živnostníčky.

Zlepšíme fungovanie pracovných súdov, zavedieme odpustenie súdnych poplatkov pri pracovnoprávnych súdoch o výplate mzdy.

Personálne a kompetenčne posilníme inšpektoráty práce so zameraním ich činnosti na prevenciu a vzdelávanie zamest­návateľov, potieranie nelegálnej práce, kontrolu agentúr dočasného zamestnávania. Zavedieme povinnosť zverejňovať rozhodnutia o porušení BOZP, postihy za pracovné úrazy pracovníkov, ktorí sú formálne živnostníkmi či živnostníčkami.

Odpolitizujeme minimálnu mzdu a podporíme celoživotné vzdelávanie.

Zákonník práce pre 21. storočie

Situácia na trhu práce sa mení: veľkých zamest­návateľov ubúda, nemusíme byť v práci presne v daný čas a na presne danom mieste, môžeme mať viacero zamest­návateľov. Zákonník práce na to nie je pripravený.

Pripravíme zákonník práce na 21. storočie.

Definícia závislej práce

Časť zamestnancov je svojím zamest­návateľom dotlačená do toho, aby robila na živnosť. Okrem množstva negatív pre takého pracovníka (dovolenky, právna zodpovednosť, žiadne kompenzácie pri pracovných úrazoch, žiadne limity na pracovné prestávky, …) je to v rozpore so zákonom. To, že sa to v praxi deje, je dané aj laxnosťou inšpektorátov práce, relatívne vysokými odvodmi a daňami zamestnancov (v koalícii PS/Spolu presadíme valorizované odpočítateľné položky na zdravotné odvody a dane), nepripravenosťou pracovnej legislatívy na 21. storočie, ale aj nejasnou definíciou závislej práce v Zákonníku práce. Dôsledkom je, že na to dopláca ten najslabší.

Zlepšíme definíciu závislej práce, aby neboli nútení živnostníci.

Funkčné minimálne mzdové nároky

Legislatíva nedefinuje len jednu minimálnu mzdu, ale viacero stupňov: napríklad vrcholový manažér musí zarábať aspoň dvojnásobok minimálnej mzdy. Jednotlivé stupne sú ale v § 120 Zákonníka práce definované dosť nejasne a neprehľadne.

Spresníme definície minimálnych mzdových nárokov tak, aby boli prehľadné a bolo sa na ne možné odvolávať v kolektívnych či pracovných zmluvách.

---